Vznik dobrovoľného hasičstva v Radošovciach

Vznik dobrovoľného hasičstva v Radošovciach

 

 

 

 

 

 

 

 

 

120 výročie založenia DHZ Radošovce

 

 

P a m ä t n i c a     h a s i č o v    

v   R a d o š o v c i a c h

Predslov : Vzhľadom k histórii hasičstva na Slovenku, alebo ešte presnejšie povedané  k histórii siahajúcej do Rakúsko-Uhorskej monarchie, tradícia založenia dobrovoľného hasičského zboru v Radošovciach bola v porovnaní  s historickým datovaním vzniku mnohých iných hasičských zborov nielen na Slovensku ale aj  v regióne Záhorie o 20 – 30 rokov mladšia. To je určite na zamyslenie a preto bolo potrebné  znova otvoriť archívne spisy a iné historické záznamy a dôkladne nazrieť hlbšie do minulosti. Doteraz a to  nesprávne datovaný vznik dobrovoľných hasičov v Radošovciach sa uvádzal od roku 1926.

Aj z ústneho podania žijúcich, alebo nedávno zosnulých hasičov – „pamätníkov“  sa tradovalo a ústne odovzdávalo z generácie na generáciu, že založenie zboru má ďaleko hlbšie korene. Myslím ,že naši predkovia hasiči, ale aj všetci súčasníci si zaslúžia, aby sme sa do histórie zahĺbili a pravdivo sa dopátrali  po skutočnom zrode dobrovoľného hasičstva  v Radošovciach  a touto publikáciou si pripomenuli všetkých tých, aj keď nie je možné všetkých menovite, ktorí stáli pri zrode založenia a tých, ktorí po celé generácie až po dnešok niesli pochodeň žijúceho hasičstva.

 

H i s t ó r i a    h a s i č o v    

1. Úvod

Dobrovoľnícke aktivity majú na Slovensku hlboké, hoci vtedajšími politickými a spoločenskými systémami narušené tradície. Ich formy, funkcie a vzťahy k štátu a občianskej spoločnosti sa v priebehu storočí menili.

Medzi spolky s najpočetnejším členstvom patrili  hasičské spolky. Ich tradícia siaha do obdobia stredoveku, keď sa v mestách zriaďovali mestské požiarne zbory.

Neorganizovaná hasičská činnosť dostala novú podobu v 16. storočí a zmenila sa na cechovú organizovanú hasičskú činnosť. Cechy boli zrušené v r. 1872 a štafetu hasenia  po takmer 300 rokoch od cechov, prevzalo dobrovoľné hasičstvo. Najstaršie známe dobrovoľné hasičstvo je z Prešova z roku 1847, prvý dobrovoľný z Trnavy a Bratislavy z roku 1868

Dejiny potvrdzujú, že dobrovoľní hasiči  sa stali významnou silou, ktorá pozitívne ovplyvnila a podporila všetky pozitívne procesy v dianí slovenského národa.

2. Organizovanie dobrovoľného hasičstva v Radošovciach –roky 1880 – 1896

2.1.Zakladanie dobrovoľných hasičských zborov v Uhorsku sa od roku  1875 riadilo nariadením uhorského ministerstva vnútra. 12.augusta 1888 vydalo ministerstvo vnútra dôležité nariadenia, ktorým sa upravovalo organizovanie a budovanie hasičstva v Uhorsku. Nariadenie rozlišovalo hasičstvo na platené, dobrovoľné a všeobecné-povinné. (5)

Zakladanie spolkov a vrátane hasičského sa konalo aj v Radošovciach.  V historických zápisoch (1) sa uvádza že v roku 1880 – 1881 notár a obecná rada riešila ustanovenia povinného hasičského spolku. V roku 1891 spolu vymenovali roľníkov a remeselníkov tohto spolku. Tak ako všetky povinné spolky  v regióne nemal dlhú životnosť a po niekoľkých mesiacoch zanikol. Mal  k dispozícii ručnú striekačku a pridelené priestory v budove strážnice maďarských žandárov. Toto je zatiaľ najstarší  záznam, ktorý sa dochoval  v archívoch a kronikách o hasičskom spolku  v Radošovciach.

Z roku 1889 sú  uchované Požiarno –policajné stanovy pre obec Radošovce, napísané v maďarčine  (4), ktoré sú uložené v Štátnom archíve Bratislava pobočka Skalica. O 5 rokov neskôr t.j.  v r. 1894 boli vypracované samostatné „Stanovy“ DHZ Radošovce, taktiež pochopiteľne  v maďarskom jazyku.(4.1) Kópie obidvoch dokumentov sú uložené  u DHZ Radošovce.

2.2 Obnovenie dobrovoľného spolku nastalo v  roku 1896. Založenie spolku iniciovali richtár Štefan Sloboda a podrichtár Imrich Sloboda. Prvý zo zakladateľov sa stal predsedom a hlavným veliteľom a Imrich Sloboda veliteľom. Spolok zastihla po voľbách 1906 násilná maďarizácia  a začal  z pochopiteľných dôvodov stagnovať až r.1914, jednako ako mnoho iných na „Záhorí“ ako aj  v ostatných regiónoch Slovenska zanikol.(1)

Aj napriek spoločenskej  a politickej situácii, ktorá na Slovensku panovala, nemohla  preživších členov, pamätníkov  a ich mladších nasledovníkov zaniknutého spolku hasičov túžbu spolok oživiť. Situácia sa zmenila až po 1. svetovej vojne

3. Zmena politickej situácie, roky 1918 – 1945

Po vzniku Československej republiky v roku 1918, bol v Prahe  v roku 1919 založený Zväz dobrovoľného hasičstva Československa. K novému rozvoju hasičstva, sa mohlo hasičstvo na Slovensku prihlásiť iba symbolicky, pretože nemalo ešte žiadnu celoslovenskú organizáciu. V dňoch 5-7 augusta 1922  v meste Trenčín sa zišli stovky delegátov zjazdu Zväzu československého hasičstva a zástupcov hasičských zborov z miest a obcí celého Slovenska. Založenie Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku /ZHJ/ bola hlavným výsledkom ich rokovaní, ktorá na území Slovenska zastrešovala dobrovoľné hasičské zbory.

Stala sa prvou a jedinou celoslovenskou ustanovizňou dobrovoľného hasičstva až do roku 1951, keď  v politickom vývoji po februári 1948 sa  z nepolitickej a  humanitárnej  ustanovizne sa transformovala na spoločenskú organizáciu národného frontu.

Zemská hasičská jednota združovala roku 1939 až 3 221 dobrovoľných hasičských zborov s 65 471 členmi. Po jej vytvorení, začali sa postupne ako riadiace články vytvárať okresné hasičské jednoty. Tak vznikla i Okresná hasičská jednota č. 30 so sídlom  v Holíči.(2)

Profesionálne zbory boli vo vtedajších časoch zriedkavé (len v niektorých veľkých mestách), najčastejšie boli dobrovoľné a obecné resp. mestské jednotky.

Okresné jednoty začali vykonávať náborové akcie v obciach svojho obvodu. Je prirodzené, že i na Radošovce, ako stredisko chvojnickej doliny sa sústredil záujem. Predpokladalo sa a  celkom správne, že i v ďalších dedinách radošovského notariátu potom vzniknú miestne organizácie.

V 2.polovici roka 1926 bol vykonaný nábor a prihlásilo sa 20 občanov Radošoviec , budúcich

(znovu) – zakladajúcich členov   

Zakladajúci členovia DHZ Radošovce r.1926

 

1 rada: V. Tokoš, K. Konečný, J Flajžík, P. Kudláč,       J. Huťťa

 

2 rada: Š. Konečný,F. Zaňát,B. Kudláč,J. Dulík, Š Papp, J. Šebesta, K. Madák

 

3.rada:  J. Mikuš, V. Madák, Písek, Bartek, M. Mikuš,  M. Mikula, S. Štepanovký

 

 

Obr. 1. Zakladajúci členovia DHZ Radošovce r.1926

Dňa 2. Januára 1927 bolo ustanovujúce valné zhromaždenie, ktorému presedal vtedajší starosta obce Vincent Banďula, za prítomnosti lekárnika Ottu Graubnera, tajomníka okresnej hasičskej jednoty a Ignáca Veselského, okresného dozorcu. Po vyslovení súhlasu s ustanovením zboru a po schválení stanov a domáceho poriadku zhromaždenie zvolilo výbor :

 

Veliteľ      –                 Martin Mikuš                         Hospodár       –           Stanislav Štepanovský

Námestník veliteľa-    Vendelín Madák                    Strojník          –           Ján Mikuš

Tajomník   –                Rudolf Bartek                        Hlavný trubač-           Ján Flajžík

Pokladník  –                Kornel Grešša

 

Ako  je  v prvých zápisniciach uvedené (2.1), tak začiatky boli pomerne zložité, chýbala riadna, výstroj a výzbroj. Výbor objednal ušitie dvadsiatich modrých blúz u krajčíra Marka z Holíča. Peniaze uhradili z fašiangových zábav, ktoré sa konali 20.1.1927 a 8.2.1928. Pre účely a potreby pre vykonávanie hasičskej činnosti do užívania im bola obcou opätovne pridelená budova, ktorá predtým slúžila ako strážnica maďarským žandárom. (pozn. budova stála vedľa „Katolíckeho domu“)

V tom čase mali ešte  k dispozícii ručnú striekačku, ktorú zakúpil obecný výbor  v Radošovciach ešte v roku 1896 za richtára Štefana Slobodu. A slúžila do roku 1950 a dodnes je udržiavaná vo funkčnom stave.

 

Z dochovaných zápisníc a správ  a archívov nie je zrejmé čo sa stalo s požiarnou striekačkou, ktorá bola  daná  k dispozícii hasičskému spolku      v rokoch 1880 – 1881. (odst.2.1)

 

 

 

Obr. č.2.  Ručná striekačka DHZ Radošovce

Technický stav  výzbroja a výstroja hasičstva po vzniku Československej republiky bol neradostný a to samozrejme sa dotýkalo aj  Radošovskych hasičov. Na ich rozvoj v každom ohľade nepriaznivo vyplývali udalosti prvej svetovej vojny. Na Slovensku bola  v prvých rokoch po vojne priam katastrofálna situácia. Skoro všade sa používali iba ručné striekačky priveľmi zastarané.

Hneď po vzniku Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku sa pristúpilo k vytváraniu rôznych komisií. Medzi nimi nechýbala technická komisia. Vznikol problém pri používaní najrôznejších druhov a typov hadíc a spojok. K jednotnej normalizácii spojok sa u nás pristúpilo v tridsiatich rokoch a pokračovalo sa až do začiatku štyridsiatych rokov. (3)

Napriek zložitej situácii v tridsiatych rokoch radošovskí hasiči nepodľahli bezradnosti, práve naopak to ich podnietilo, vyburcovalo a prácu a činnosť  rozbehli naplno. Členovia zboru účinne zasahovali pri požiaroch  v obci, ako aj v okolí.

 

Výrazný pokrok nastal v školení odborných technických kádrov v hasičstve od začiatku tridsiatich rokov, keď sa začalo vyučovanie na martinskej hasičskej škole. V začiatkoch ju absolvovali Kudláč Anton, Stehlík Anton, Baláž Pavol, Pekar Jozef a Kubík Anton.

 

Obr. č.3 kurz veliteľov 1976

Bol vypracovaný predpis pre hasičské zbory, kde obsahom bolo postup a praktický výcvik s hasičskou technikou.(3) Súčasťou práce  a činnosti boli pochopiteľne aj školenia a výcviky podľa vypracovaných stanov. Taktiež sa zúčastňovali na spoločenských, kultúrnych a cirkevných podujatiach a požiarnych slávnostiach ktoré sa konali v obci.

Jeseň  v roku 1934 bola pre členov Dobrovoľného hasičského zboru  v Radošovciach smutná. Navždy odišiel  z radov radošovského hasičského zboru veliteľ a zakladateľ  (obnoviteľ) Martin Mikuš. Za veľkej účasti členov okolitých hasičských jednôt, sa so zosnulým rozlúčil okresný veliteľ František Baránek

Na valnom zhromaždení, ktoré sa konalo 6. februára 1935 za prítomnosti všetkých členov zboru a  richtára Pavla Šebestu sa konala voĺba veliteľa zboru. Za veliteľa bol zvolený Vendelín Madák, ktorý túto funkciu zastával až do roku 1941. Za miestoveliteľa bol zvolený Stanislav Štepanovský.

Obr. č.4. Martin Mikuš – veliteľ DHZ Radošovce

 

 

Zloženie výboru po voľbách 6.2.1935

Veliteľ      –                 Vendelín Madák                    Hospodár       –           Vendelín Tokoš

Námestník veliteľa-    Stanislav Štepanovský           Strojník          –           Ján Mikuš

Jednateľ   –                 Kornel Greš                            Trubač             –           Ján Flajžík ml., Ján Flajžík st.

Pokladník  –                Matúš Mikula                         Revízori účtov-           Ignác Šebesta a Klement Konečný

 

Aktivita hasičov nepoľavovala, ako po stránke hasičskej, tak i po stránke spoločenskej  a kultúrnej. Vykonávali, ako je  v „Zápisniciach“ uvedené cvičenia, zúčastňovali sa na likvidácii požiarov v Radošovciach a okolitých dedinách. Usporadúvali spoločenské podujatia, hodové a fašiangové zábavy,  zo zisku ktorých si uhrádzali nákup, tak potrebného  hasičského výstroja a výzbroja. Takisto vykonávali nočné hliadky, obzvlášť v žatevnom období.

Nakoľko pri záchranných prácach – požiaroch  a iných pohromách, bolo potrebné ošetrovať aj zranené osoby, boli červeným krížom vyškolený hasiči  Samaritáni. Dňa 25.1.1936   na schôdzi boli uvítaní prvý samaritáni, brat R. Stehlík a Štefan Papp, neskôr 21.2.1939 na schôdzi boli uvítaní samaritáni, brat Alois Kudláč a sestra Emerencia Sobolčíková.

Obr. č. 5 hasiči Samaritáni

V roku 1936  hasiči iniciovali zbierku a postavenie pomníka padlým. Sami medzi sebou vykonali zbierku ako prví. Vysviacka pomníka sa konala v roku 1939. Po skončení II. svet. vojny 10.8.1949 na návrh výboru a členov radošovských hasičov bol pomník na vlastné náklady opravený.

3.1. Obdobie počas II. svetovej vojny – ovplyvnilo pochopiteľne aj prácu a činnosť hasičov. 29.3. 1941 bol zvolený za veliteľa Ján Mikuš. Od roku 1926 zastával 15 rokov funkciu strojníka a počas štyridsať ročnej aktívnej činnosti bol členom okresného výboru PO.

V tomto období tragicky zahynuli dvaja hasiči. V zápisnici zo dňa 30.4.1945 je uvedené : Hrozné vojnové udalosti v našej obci. Dňa 9 apríla 1945 okolo 9- tej hodiny rannej bola ostreľovaná naša obec. Väčšina obyvateľov bola ukrytá  vo vinohradoch, ale zopár ich ostalo  aj ukrytých v obci, medzi nimi aj brat pokladník Matúš Mikula a brat Štefan Sasinek, ktorí boli zasiahnutý delostreleckými granátmi od postupujúcej červenej armády.   Aj počas II. svetovej vojny hasiči zasahovali pri požiaroch  v Radošovciach a  v okolitých obciach.

4. Obdobie po skončení II. Svetovej vojny (1945 – 1989) – bolo pochopiteĺne poznačené nastoleným komunistickým režimom, čo sa najviac dotýkalo spoločenského života, na druhej strane začala sa písať ďalšia história činnosti zboru . Odhodlanosť ďalej budovať a zveľaďovať hasičský zbor neutíchal.

V roku 1946 bol po podaný návrh na zakúpenie motorovej striekačky PS-8. V marci roku 1950 bola daná objednávka na „Okresný výbor“  a zakúpená bola MNV Radošovce za predsedu Klementa Hojsíka. Dňa 21.11.1950 bola slávnostne prevzatá na železničnej stanici  v Holíči veliteľom Jánom Mikúšom, miestoveliteľom  Stanislavom Štepanovským a strojníkom Elemírom Kudláčom.

 

V tom istom roku bola podaná žiadosť na zakúpenie vozidla  a 20. januára 1951 bola podpísaná kúpnopredajná zmluva s Ignácom Mastihubom z Viesky na odkúpenie vozidla  Borgward, rok výroby 1941 za 38 500 Kčs. (2.2)

 

 

 

Obr. č. 6 vozidlo Borgward

 

23 septembra 1951 pri Bohoslužbe  bola d.p. farárom Michalom Blažom  vykonaná vysviacka zakúpeného vozidla a požiarnej striekačky. Po slávnostnom príhovore bolo vykonané verejné cvičenie a slávnosť bola ukončená ľudovou veselicou.

V septembri roku 1952  jednali členovia výboru so zástupcom Štátnej poisťovne Bratislava  s p. Mrázkom o výstavbe vodných  stavidiel na Chvojnici. Poisťovňa na tento účel mienila poskytnúť 60 000 Kčs. Tu bol predložený návrh o možnosti využiť tieto peniaze na výstavbu požiarnej zbrojnice, na čo  bol vyslovený súhlas a poisťovňa poskytla na výstavbu 200 000 Kčs.

 

Obr.č.7 hasičská zbrojnica R-1955

 

16. septembra 1952 bola zahájená za pomoci Štátnej poisťovne výstavba tejto požiarnej zbrojnice. Ešte v ten deň za významnej pomoci občanov Radošoviec, bol na miesto navozený kameň potrebný pre stavbu základov. Výstavba hasičskej zbrojnice, bola jedna  z najvýznamnejších kapitol písaná v histórii od založenia zboru. Veď staré priestory žandárskej stanice – „vachcimri“ boli už nevyhovujúce. V máji roku 1955 bola ukončená a odovzdaná do užívania. Prvá schôdza v novej zbrojnici sa konala 4. 12. 1955. Slávnostný akt odovzdania  vtedajšom komunistickom režime sa konal proti presvedčeniu všetkých členov požiarnej ochrany a občanov bez účasti kňaza.

Generálna oprava požiarnej zbrojnice bola začatá v r. 1975 a ukončená v r. 1976  s nákladmi 50 000 Kčs. V r. 1980 bolo vy konané oplotenie zbrojnice  a vybavenie akumulačnými kachľami z dôvodu parkovania cisternového vozidla. V roku 1981 bola vykopaná studňa pri zbrojnici a zavedený vodovod do objektu zbrojnice. Ďalšia modernizácia  v roku 1985 si vyžiadal náklady 30 000 Kčs, načo prispela okresná inšpekcia PO. Ďalej  v roku 1993 bola vykonaná čiastočná prestavba obnovená fasáda zbrojnice. V roku 2011 bola vykonaná výmena strešnej krytiny.

Obr.č.8 hasičská zbrojnica R-2015

 

Naši predchodcovia už  v minulosti pamätali na budúcnosť a v murive priečelia budovy ponechali rozviazané tehly na výklenok pre umiestnenie sošky sv. Floriána, patróna hasičov. V r. 1968 pri politickom “odmäku“ vedenie  DPO Radošovce zakúpilo sadrovú sošku sv. Floriána a umiestnilo ju na priečelie budovy. Avšak po nastolení tvrdej komunistickej diktatúry soška sv. Floriána musela byť prekrytá smaltovaným znakom požiarnej  ochrany, ktorý bol odstránený v roku 1989.Oslava sv. Floriána sa konala i za čias totality, aj keď s tým boli spojené nemalé problémy

V roku 1992 sa výbor požiarnej ochrany rozhodol na priečelie budovy umiestniť novú originálnu sochu sv. Floriána. Práca bola zadaná poslucháčovi vysokej školy výtvarných umení v Bratislave p. Koštálovi Petrovi.

Obr.č.9 Sv. Florián vo výklenku zbrojnice

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obr. Č.10.  vozidlo Tatra 805 DVS 8.,na fotografi je vidieť prekrytie výklenku sv. Floriána znakom DPO

Úsilie  a činnosť Radošovských hasičov bola ocenená  získaním  putovnej zástavy  od „Okresného výboru PO“ o najlepší požiarný zbor, vtedy ešte okresu Senica v r. 1974,1978,1980,1983 a 1985. Veľmi výrečnou skutočnosťou v roku 1986 bolo udelenie čestnej zástavy od „Ustredného výboru požiarnej ochrany“. Bol to vzácny prejav uznania  a súčasne povzbudenia do ďalšej činnosti.

Ďalšou udalosťou 29.12.1958 bolo prevzatie požiarneho auta TATRA 805 DVS 8 , ktoré slúžilo do roku 1985, keď  v dobrom technickom stave bolo odovzdané ZO SZPO Dubovce. 4.6.1980 bola z okresného útvaru Senica ZO SZPO Radošovce pridelená automobilová striekačka (CAS 25) Škoda 706 RTHP, ktorá slúžila až do roku 2015. A v roku 1985 bolo hasičom pridelené dopravné vozidlo Ávia DVS – 12.

V roku 1976, pri „vtedy slávenom 50- siatom výročí založenia“ bola udelená „štandarta UV SZPO a v roku 1986 sme získali stuhu k uvedenej štandarte.

 

Obr. č. 11 udelenie štandarty r. 1976

Hasičský zbor, okrem „hasičských povinností“ má aj dlhú kultúrnu tradíciu. Od  roku 1926 až po dnes, každoročne bez prerušenia sa koná na fašiangy “Hasičský ples“. V tomto roku (2016) je to bez prerušenia už 90. ples  v poradí. Vykonávali sa i iné zábavy, ktorých zisk bol použitý na nákup tak potrebných výstrojných súčiastok. Hasičský zbor má i bohatú folklórnu  a divadelnú tradíciu. S folklórom sa dostali cez krajské prehliadky až na celoslovenský festival na Východnú.  V roku 1984 navštívila radošovských hasičov delegácia PO z Bulharska, vedená gen. Dončevom , ktorú doprevádzal predseda ÚV SZPO SSR Major Štefan. V roku 1986 a 1993 bola na návšteve delegácia z Nemecka a v r. 1990 so Švajčiarska.

Významnou etapou 26.6.1975 bolo začatie spolupráce  z hasičmi so Svatoboříc. Za Svatobořice družbu podpísali p. Hrabina, p. Nemec, a p. Marada. Za Radošovce Jozef Hílek, Anton Kudláč ml.,Anton Stehlík a Anton Kudláč st. Spolupráca, nielen na poli hasičskom a športovom, ale aj po spoločenskej  a kultúrnej stránke veľmi pekne navzájom sa rozvíja a dopĺňa a veríme že do budúcnosti naďalej pretrvá.

Obr. č. 12. Podpis dohody o spolupráci

 

 

5. Obdobie po roku 1989 po súčasnosť.

Tak ako zmenou politickej klímy ostatných aspektov života na Slovensku bolo obdobie ďalšej etapy budovania dobrovoľného hasičského zboru  v Radošovciach. Naďalej aj  v tomto období ,ako aj  v predošlom, prvotným poslaním hasiča je „Auxilium  in periculo missio nostra“  t.j. pomoc  v núdzi je naše poslanie.

 

V roku 1990 výbor podal a prijal návrh na vyhotovenie praporu. V roku 1991 bol posvätený d.p. dekanom Albertom Rehákom, krsnou mamou praporu je Valéria Vrablecová, terajšia tajomníčka organizácie. Prapor sa stal symbolom radošovských hasičov. S heslom uvedeným na prápore sa všetci členovia stotožňujú.

 

Obr. 13. Prapor DHZ Radošovce

Socha sv. Floriána, patróna hasičov , ako monument na čestnom mieste  v obci stále radošovským hasičom chýbal a preto  ako je uvedené  v zápisnici zo dňa 12.1.2007 citujem : Postaviť sochu sv. Floriána pri kostole bola odsúhlasená, postará sa o to Anton Stehlík, Anton Kudláč, Ján Blaha. Pochopiteľne bola vykonaná aj zbierka medzi hasičmi  na výstavbu sochy. Dňa 4.5. 2007, ako je uvedené  v zápisnici, na sviatok sv. Floriána sa zišla osláviť celá radošovská a hasičská rodina spolu  s pozvanými hosťami  z okrsku a družobnými hasičmi so Svatoboříc.  Za doprovodu hudby sa vybrali ku kaplnke sv. Stanislava, kde sv. omšu odslúžil vdp. farár Branislav Rýchlik, ktorí sochu sv. Floriána posvätil.                               Obr. č.14 Svätenie sochy sv. Floriána 4.5.2007

Anton Kudláč pri príhovore povedal „Zakladajúci hasiči dali postaviť pomník padlých a terajší zasa postaviť sochu sv. Floriána“. Potom predseda Jozef  Hílek prečítal modlitbu hasiča  k sv. Floriánovi. Týmto sa naplnila túžba všetkých hasičov.

Slávnostná chvíľa nastala pochopiteľne aj 3.9.2012, keď na zbrojnici bolo vtedajším ministrom vnútra JUDr. Danielom Lipšicom slávnostne odovzdané do užívania hasičske vozidlo IVECO Daily a 1.10.2015 na ihrisku  v Radošovciach boli slávnostne ministrom vnútra JUDr. Róbertom Kaliňákom odovzdávané protipovodňové vozíky pre dobrovoľné zbory obciam okresu Skalica  a Senica. Organizačne sme sa tejto náročnej úlohy zhostili si cťou, čo nakoniec ocenil jednako aj p. minister a  aj zúčastnení hostia  z DPO SR.

V roku 2014, dôstojný pán, dekan Jozef Karáč, na znak vďaky hasičom za služby, obetavú prácu a pomoc pri organizovaní cirkevných slávností  daroval sochu sv. Floriána a  19.1.2014 pri príležitosti konania výročnej členskej schôdze DHZ Radošovce bola slávnostne odovzdaná do užívania. Členovia DHZ Radošovce  s vďakou prijali dar.

V tom istom roku na druhej celoslovenskej Púťi hasičov v národnej bazilike Panny Márie v Šaštíne, bola socha sv. Floriána prinesená  a po vzhliadnutí organizátormi – Krajským výborom Trnava, jej bolo pridelené čestné miesto. Bolo cťou radošovských hasičov niesť sochu na čele  sprievodu. Veríme že    táto tradícia bude aj naďalej  pretrvávať.

Obr. 15 socha sv. Floriána na púti hasičov v Šastíne

6. Požiare a cvičenia: Za obdobie existencie ( R 1896 – 2016) radošovskí hasiči veľa krát zasahovali. V poslednom krátkom období treba spomenúť :

V lete roku 1992 účasť hasičov na hasení veľkého  požiaru   v lokalite Gbely kde na ploche viac ako 100 hektárov horel borovicový les.

Požiar v lokalite obci Bzenec (ČR)  v máji 2012. Naraz bolo nasadených až 250 hasičov, celkovo sa vystriedalo 1500 hasičov. DHZ Radošovce bola 12.6.2012 ministrom vnútra JUDr. Róbertom Kaliňákom udelená „Pamätná medaila“ za medzinárodnú výpomoc pri likvidácii lesného požiaru a štyria radošovskí hasiči Ján Kubík, Peter Lipovský, Marián Kudláč a Július Vrablec pamätnú medailu osobne prevzali.

Obr. č 16. Preberanie ocenenia za účasť pri hasení požiaru v Bzenci

Veľkou skúsenosťou bola v roku 2013  účasť radošovských hasičov na medzinárodnom taktickom cvičení na rieke Morave  – zdolávanie ekologickej havárie – únik ropy  z ropovodu Družba do rieky Moravy. Zúčastnení naši členovia vykonávali technickú a logistickú podporu. Dobre odvedená práca našich hasičov bola ocenená a od tej doby vykonávajú cvičenia spolu  s profesionálnymi hasičskými zbormi.

7. Požiarny šport: Okrem hasičských povinností hasiča, súčasťou života je aj požiarny šport, ktorý v prvom rade vychováva mladých hasičov – nástupcov. V roku 1932 sa začalo s výcvikom  a prípravou na súťaže a v roku 1933 sa zbor pravidelne zúčastňoval okresných a obvodných súťaží. Účasť na súťažiach bola intenzívna o čom svedčia za celé obdobie získané mnohé ocenenia, medaile a poháre.

Dôraz bol zvlášť kladený na prácu a výcvik  s mládežou, ktorá sa od roku 1975 zúčastňovala celoštátnej súťaže “PLAMEŇ“ a v roku 1986 sa staršie žiačky po prvý krát  v histórii zúčastnili na krajskom kole. Aj v  poslednom období mladí „Plameňáci“  sú veľmi úspešní, o čom svedčia mnohé medailové umiestnenia. Naposledy v  roku 2015 radošovské dievčatá získali zlato po štyroch kolách v minilige.

Obr. 17. Zlaté umiestnenie  dievčat R-2015

Od roku 2007 DHZ Radošovce začal poriadať súťaž  v požiarnom športe muži a ženy o „Pohár Starostu obce“. Družobní hasiči so Svatoboříc , sa viackrát umiestnili na medailových miestach.

8.Funkcionári DHZ Radošovce

Predseda             – Lipovský Lubomír                         Hospodár                  – Kudláč Marián

Veliteľ               – Ing. Stúpal Jozef                            Referent mládeže      – Kudláčová Monika

Tajomníčka         – Vrablecová Valéria                       Strojník                     – Peter lipovský; Kubík Ján,

Pokladníčka       – Kudláčová Štefánia                                                            Vrablec Július

Členovia výboru – Baláž Pavol, Balážová Mária, Baumgartner Eduard, Stehlík Anton

Revízna komisia -Daniška Martin, Kubíková Anna, Patus Imrich

 

 

 

 

 

 

Radošovce z histórie – požiare  a pohromy :

1560 – takmer celá obec vyhorela

1896 – povodeň Radošovského a Chvojnického potoka zaliala nižšie položené domy. Niekoľko hlinených domov spadlo a následkom zranení viacero občanov zomrelo. Okrem iného zničila cenné rukopisy, knihy a zbierku regionálnych archívnych dokumentov zakladateľa slovenskej históriografie F.V. Sasinka v zaplavenom dome jeho starých rodičov.

1902,1906,1908 – povodeň rozliatý Chvojnický potok zasiahol všetky obce pri Chvojnickom potoku

1928 – kuriózny bol požiar keď horelo hasičské skladište. Požiar lokalizoval miestny DHZ

1945 –  s oslobodením sú spojené štyri požiare. Zhoreli pri nich 4 stodoly.

1989 – požiar na JRD. Zhorela samohybná rezačka

29.2.1998 – požiar na hasičskej zbrojnici, vlámanie a úmyselné zapálenie cudzou osobou

7.7.1997 – povodeň, zaplavených 52 obytných domov a 55 studní

30.5.2010 – prívalová povodeň. Možno ju porovnať  s povodňou  z R 1896.

DHZ Radošovce ďakuje Obecnému úradu Radošovce za podporu a pomoc pri organizovaní osláv 120. výročia založenia DHZ a  svojím stálym sponzorom :

Kovovýroba  Radošovce  – Jozef Šimek

Reštaurácia „Na Mlyne“ – Jozef Žúrek

        Vypracoval :  Ing. Stúpal Jozef – veliteľ DHZ Radošovce

 

Doslov : Pamätnica hasičov v Radošovciach“   v krátkosti popísala  120 ročnú históriu. Naši predchodcovia, ale aj súčasníci si zaslúžia, aby bohatá a dlhá história radošovských hasičov bola, pre nasledujúce mladé  generácie podrobnejšie spracovaná a tak pre našich nasledovníkov – nositeľov hasičskej „pochodňe“ bola do budúcnosti zdokumentovaná a súčasne niesla odkaz, že na svojich predchodcov môžeme byť právom hrdí.

Predseda DHZ Radošovce : Ľubomír Lipovský

 

Použitá literatúra a spisy :

• Hasiči na Záhorí a Myjavsko-Brezovských kopaniciach 1875 – 2010;P. Brezina a kol.
• Archív DHZ Radošovce (Z-1986);

(2.1) Archív DHZ Radošovce Zápisnica č. 1. R-1927 – 1955

(2.2) Kúpnopredajná zmluva (Originál kúpnopredajnej zmluvy je uložený  v archíve DHZ Radošovce)

•  Pamätnica zemskej hasičskej jednoty na Slovensku, prvé vydanie str. 63 – 69
• Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Bratislave pobočka Skalica – č. sp. 1195, inv.č.226

(4.1) Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Bratislave pobočka Skalica – č.sp. 318, inv.č. 231

• Hasičská ročenka 2007 str.45

 

 

 

 

 

 

 

 

 

120 výročie založenia DHZ Radošovce

 

 

P a m ä t n i c a     h a s i č o v    

v   R a d o š o v c i a c h

Predslov : Vzhľadom k histórii hasičstva na Slovenku, alebo ešte presnejšie povedané  k histórii siahajúcej do Rakúsko-Uhorskej monarchie, tradícia založenia dobrovoľného hasičského zboru v Radošovciach bola v porovnaní  s historickým datovaním vzniku mnohých iných hasičských zborov nielen na Slovensku ale aj  v regióne Záhorie o 20 – 30 rokov mladšia. To je určite na zamyslenie a preto bolo potrebné  znova otvoriť archívne spisy a iné historické záznamy a dôkladne nazrieť hlbšie do minulosti. Doteraz a to  nesprávne datovaný vznik dobrovoľných hasičov v Radošovciach sa uvádzal od roku 1926.

Aj z ústneho podania žijúcich, alebo nedávno zosnulých hasičov – „pamätníkov“  sa tradovalo a ústne odovzdávalo z generácie na generáciu, že založenie zboru má ďaleko hlbšie korene. Myslím ,že naši predkovia hasiči, ale aj všetci súčasníci si zaslúžia, aby sme sa do histórie zahĺbili a pravdivo sa dopátrali  po skutočnom zrode dobrovoľného hasičstva  v Radošovciach  a touto publikáciou si pripomenuli všetkých tých, aj keď nie je možné všetkých menovite, ktorí stáli pri zrode založenia a tých, ktorí po celé generácie až po dnešok niesli pochodeň žijúceho hasičstva.

 

H i s t ó r i a    h a s i č o v    

1. Úvod

Dobrovoľnícke aktivity majú na Slovensku hlboké, hoci vtedajšími politickými a spoločenskými systémami narušené tradície. Ich formy, funkcie a vzťahy k štátu a občianskej spoločnosti sa v priebehu storočí menili.

Medzi spolky s najpočetnejším členstvom patrili  hasičské spolky. Ich tradícia siaha do obdobia stredoveku, keď sa v mestách zriaďovali mestské požiarne zbory.

Neorganizovaná hasičská činnosť dostala novú podobu v 16. storočí a zmenila sa na cechovú organizovanú hasičskú činnosť. Cechy boli zrušené v r. 1872 a štafetu hasenia  po takmer 300 rokoch od cechov, prevzalo dobrovoľné hasičstvo. Najstaršie známe dobrovoľné hasičstvo je z Prešova z roku 1847, prvý dobrovoľný z Trnavy a Bratislavy z roku 1868

Dejiny potvrdzujú, že dobrovoľní hasiči  sa stali významnou silou, ktorá pozitívne ovplyvnila a podporila všetky pozitívne procesy v dianí slovenského národa.

2. Organizovanie dobrovoľného hasičstva v Radošovciach –roky 1880 – 1896

2.1.Zakladanie dobrovoľných hasičských zborov v Uhorsku sa od roku  1875 riadilo nariadením uhorského ministerstva vnútra. 12.augusta 1888 vydalo ministerstvo vnútra dôležité nariadenia, ktorým sa upravovalo organizovanie a budovanie hasičstva v Uhorsku. Nariadenie rozlišovalo hasičstvo na platené, dobrovoľné a všeobecné-povinné. (5)

Zakladanie spolkov a vrátane hasičského sa konalo aj v Radošovciach.  V historických zápisoch (1) sa uvádza že v roku 1880 – 1881 notár a obecná rada riešila ustanovenia povinného hasičského spolku. V roku 1891 spolu vymenovali roľníkov a remeselníkov tohto spolku. Tak ako všetky povinné spolky  v regióne nemal dlhú životnosť a po niekoľkých mesiacoch zanikol. Mal  k dispozícii ručnú striekačku a pridelené priestory v budove strážnice maďarských žandárov. Toto je zatiaľ najstarší  záznam, ktorý sa dochoval  v archívoch a kronikách o hasičskom spolku  v Radošovciach.

Z roku 1889 sú  uchované Požiarno –policajné stanovy pre obec Radošovce, napísané v maďarčine  (4), ktoré sú uložené v Štátnom archíve Bratislava pobočka Skalica. O 5 rokov neskôr t.j.  v r. 1894 boli vypracované samostatné „Stanovy“ DHZ Radošovce, taktiež pochopiteľne  v maďarskom jazyku.(4.1) Kópie obidvoch dokumentov sú uložené  u DHZ Radošovce.

2.2 Obnovenie dobrovoľného spolku nastalo v  roku 1896. Založenie spolku iniciovali richtár Štefan Sloboda a podrichtár Imrich Sloboda. Prvý zo zakladateľov sa stal predsedom a hlavným veliteľom a Imrich Sloboda veliteľom. Spolok zastihla po voľbách 1906 násilná maďarizácia  a začal  z pochopiteľných dôvodov stagnovať až r.1914, jednako ako mnoho iných na „Záhorí“ ako aj  v ostatných regiónoch Slovenska zanikol.(1)

Aj napriek spoločenskej  a politickej situácii, ktorá na Slovensku panovala, nemohla  preživších členov, pamätníkov  a ich mladších nasledovníkov zaniknutého spolku hasičov túžbu spolok oživiť. Situácia sa zmenila až po 1. svetovej vojne

3. Zmena politickej situácie, roky 1918 – 1945

Po vzniku Československej republiky v roku 1918, bol v Prahe  v roku 1919 založený Zväz dobrovoľného hasičstva Československa. K novému rozvoju hasičstva, sa mohlo hasičstvo na Slovensku prihlásiť iba symbolicky, pretože nemalo ešte žiadnu celoslovenskú organizáciu. V dňoch 5-7 augusta 1922  v meste Trenčín sa zišli stovky delegátov zjazdu Zväzu československého hasičstva a zástupcov hasičských zborov z miest a obcí celého Slovenska. Založenie Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku /ZHJ/ bola hlavným výsledkom ich rokovaní, ktorá na území Slovenska zastrešovala dobrovoľné hasičské zbory.

Stala sa prvou a jedinou celoslovenskou ustanovizňou dobrovoľného hasičstva až do roku 1951, keď  v politickom vývoji po februári 1948 sa  z nepolitickej a  humanitárnej  ustanovizne sa transformovala na spoločenskú organizáciu národného frontu.

Zemská hasičská jednota združovala roku 1939 až 3 221 dobrovoľných hasičských zborov s 65 471 členmi. Po jej vytvorení, začali sa postupne ako riadiace články vytvárať okresné hasičské jednoty. Tak vznikla i Okresná hasičská jednota č. 30 so sídlom  v Holíči.(2)

Profesionálne zbory boli vo vtedajších časoch zriedkavé (len v niektorých veľkých mestách), najčastejšie boli dobrovoľné a obecné resp. mestské jednotky.

Okresné jednoty začali vykonávať náborové akcie v obciach svojho obvodu. Je prirodzené, že i na Radošovce, ako stredisko chvojnickej doliny sa sústredil záujem. Predpokladalo sa a  celkom správne, že i v ďalších dedinách radošovského notariátu potom vzniknú miestne organizácie.

V 2.polovici roka 1926 bol vykonaný nábor a prihlásilo sa 20 občanov Radošoviec , budúcich

(znovu) – zakladajúcich členov   

Zakladajúci členovia DHZ Radošovce r.1926

 

1 rada: V. Tokoš, K. Konečný, J Flajžík, P. Kudláč,       J. Huťťa

 

2 rada: Š. Konečný,F. Zaňát,B. Kudláč,J. Dulík, Š Papp, J. Šebesta, K. Madák

 

3.rada:  J. Mikuš, V. Madák, Písek, Bartek, M. Mikuš,  M. Mikula, S. Štepanovký

 

 

Obr. 1. Zakladajúci členovia DHZ Radošovce r.1926

Dňa 2. Januára 1927 bolo ustanovujúce valné zhromaždenie, ktorému presedal vtedajší starosta obce Vincent Banďula, za prítomnosti lekárnika Ottu Graubnera, tajomníka okresnej hasičskej jednoty a Ignáca Veselského, okresného dozorcu. Po vyslovení súhlasu s ustanovením zboru a po schválení stanov a domáceho poriadku zhromaždenie zvolilo výbor :

 

Veliteľ      –                 Martin Mikuš                         Hospodár       –           Stanislav Štepanovský

Námestník veliteľa-    Vendelín Madák                    Strojník          –           Ján Mikuš

Tajomník   –                Rudolf Bartek                        Hlavný trubač-           Ján Flajžík

Pokladník  –                Kornel Grešša

 

Ako  je  v prvých zápisniciach uvedené (2.1), tak začiatky boli pomerne zložité, chýbala riadna, výstroj a výzbroj. Výbor objednal ušitie dvadsiatich modrých blúz u krajčíra Marka z Holíča. Peniaze uhradili z fašiangových zábav, ktoré sa konali 20.1.1927 a 8.2.1928. Pre účely a potreby pre vykonávanie hasičskej činnosti do užívania im bola obcou opätovne pridelená budova, ktorá predtým slúžila ako strážnica maďarským žandárom. (pozn. budova stála vedľa „Katolíckeho domu“)

V tom čase mali ešte  k dispozícii ručnú striekačku, ktorú zakúpil obecný výbor  v Radošovciach ešte v roku 1896 za richtára Štefana Slobodu. A slúžila do roku 1950 a dodnes je udržiavaná vo funkčnom stave.

 

Z dochovaných zápisníc a správ  a archívov nie je zrejmé čo sa stalo s požiarnou striekačkou, ktorá bola  daná  k dispozícii hasičskému spolku      v rokoch 1880 – 1881. (odst.2.1)

 

 

 

Obr. č.2.  Ručná striekačka DHZ Radošovce

Technický stav  výzbroja a výstroja hasičstva po vzniku Československej republiky bol neradostný a to samozrejme sa dotýkalo aj  Radošovskych hasičov. Na ich rozvoj v každom ohľade nepriaznivo vyplývali udalosti prvej svetovej vojny. Na Slovensku bola  v prvých rokoch po vojne priam katastrofálna situácia. Skoro všade sa používali iba ručné striekačky priveľmi zastarané.

Hneď po vzniku Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku sa pristúpilo k vytváraniu rôznych komisií. Medzi nimi nechýbala technická komisia. Vznikol problém pri používaní najrôznejších druhov a typov hadíc a spojok. K jednotnej normalizácii spojok sa u nás pristúpilo v tridsiatich rokoch a pokračovalo sa až do začiatku štyridsiatych rokov. (3)

Napriek zložitej situácii v tridsiatych rokoch radošovskí hasiči nepodľahli bezradnosti, práve naopak to ich podnietilo, vyburcovalo a prácu a činnosť  rozbehli naplno. Členovia zboru účinne zasahovali pri požiaroch  v obci, ako aj v okolí.

 

Výrazný pokrok nastal v školení odborných technických kádrov v hasičstve od začiatku tridsiatich rokov, keď sa začalo vyučovanie na martinskej hasičskej škole. V začiatkoch ju absolvovali Kudláč Anton, Stehlík Anton, Baláž Pavol, Pekar Jozef a Kubík Anton.

 

Obr. č.3 kurz veliteľov 1976

Bol vypracovaný predpis pre hasičské zbory, kde obsahom bolo postup a praktický výcvik s hasičskou technikou.(3) Súčasťou práce  a činnosti boli pochopiteľne aj školenia a výcviky podľa vypracovaných stanov. Taktiež sa zúčastňovali na spoločenských, kultúrnych a cirkevných podujatiach a požiarnych slávnostiach ktoré sa konali v obci.

Jeseň  v roku 1934 bola pre členov Dobrovoľného hasičského zboru  v Radošovciach smutná. Navždy odišiel  z radov radošovského hasičského zboru veliteľ a zakladateľ  (obnoviteľ) Martin Mikuš. Za veľkej účasti členov okolitých hasičských jednôt, sa so zosnulým rozlúčil okresný veliteľ František Baránek

Na valnom zhromaždení, ktoré sa konalo 6. februára 1935 za prítomnosti všetkých členov zboru a  richtára Pavla Šebestu sa konala voĺba veliteľa zboru. Za veliteľa bol zvolený Vendelín Madák, ktorý túto funkciu zastával až do roku 1941. Za miestoveliteľa bol zvolený Stanislav Štepanovský.

Obr. č.4. Martin Mikuš – veliteľ DHZ Radošovce

 

 

Zloženie výboru po voľbách 6.2.1935

Veliteľ      –                 Vendelín Madák                    Hospodár       –           Vendelín Tokoš

Námestník veliteľa-    Stanislav Štepanovský           Strojník          –           Ján Mikuš

Jednateľ   –                 Kornel Greš                            Trubač             –           Ján Flajžík ml., Ján Flajžík st.

Pokladník  –                Matúš Mikula                         Revízori účtov-           Ignác Šebesta a Klement Konečný

 

Aktivita hasičov nepoľavovala, ako po stránke hasičskej, tak i po stránke spoločenskej  a kultúrnej. Vykonávali, ako je  v „Zápisniciach“ uvedené cvičenia, zúčastňovali sa na likvidácii požiarov v Radošovciach a okolitých dedinách. Usporadúvali spoločenské podujatia, hodové a fašiangové zábavy,  zo zisku ktorých si uhrádzali nákup, tak potrebného  hasičského výstroja a výzbroja. Takisto vykonávali nočné hliadky, obzvlášť v žatevnom období.

Nakoľko pri záchranných prácach – požiaroch  a iných pohromách, bolo potrebné ošetrovať aj zranené osoby, boli červeným krížom vyškolený hasiči  Samaritáni. Dňa 25.1.1936   na schôdzi boli uvítaní prvý samaritáni, brat R. Stehlík a Štefan Papp, neskôr 21.2.1939 na schôdzi boli uvítaní samaritáni, brat Alois Kudláč a sestra Emerencia Sobolčíková.

Obr. č. 5 hasiči Samaritáni

V roku 1936  hasiči iniciovali zbierku a postavenie pomníka padlým. Sami medzi sebou vykonali zbierku ako prví. Vysviacka pomníka sa konala v roku 1939. Po skončení II. svet. vojny 10.8.1949 na návrh výboru a členov radošovských hasičov bol pomník na vlastné náklady opravený.

3.1. Obdobie počas II. svetovej vojny – ovplyvnilo pochopiteľne aj prácu a činnosť hasičov. 29.3. 1941 bol zvolený za veliteľa Ján Mikuš. Od roku 1926 zastával 15 rokov funkciu strojníka a počas štyridsať ročnej aktívnej činnosti bol členom okresného výboru PO.

V tomto období tragicky zahynuli dvaja hasiči. V zápisnici zo dňa 30.4.1945 je uvedené : Hrozné vojnové udalosti v našej obci. Dňa 9 apríla 1945 okolo 9- tej hodiny rannej bola ostreľovaná naša obec. Väčšina obyvateľov bola ukrytá  vo vinohradoch, ale zopár ich ostalo  aj ukrytých v obci, medzi nimi aj brat pokladník Matúš Mikula a brat Štefan Sasinek, ktorí boli zasiahnutý delostreleckými granátmi od postupujúcej červenej armády.   Aj počas II. svetovej vojny hasiči zasahovali pri požiaroch  v Radošovciach a  v okolitých obciach.

4. Obdobie po skončení II. Svetovej vojny (1945 – 1989) – bolo pochopiteĺne poznačené nastoleným komunistickým režimom, čo sa najviac dotýkalo spoločenského života, na druhej strane začala sa písať ďalšia história činnosti zboru . Odhodlanosť ďalej budovať a zveľaďovať hasičský zbor neutíchal.

V roku 1946 bol po podaný návrh na zakúpenie motorovej striekačky PS-8. V marci roku 1950 bola daná objednávka na „Okresný výbor“  a zakúpená bola MNV Radošovce za predsedu Klementa Hojsíka. Dňa 21.11.1950 bola slávnostne prevzatá na železničnej stanici  v Holíči veliteľom Jánom Mikúšom, miestoveliteľom  Stanislavom Štepanovským a strojníkom Elemírom Kudláčom.

 

V tom istom roku bola podaná žiadosť na zakúpenie vozidla  a 20. januára 1951 bola podpísaná kúpnopredajná zmluva s Ignácom Mastihubom z Viesky na odkúpenie vozidla  Borgward, rok výroby 1941 za 38 500 Kčs. (2.2)

 

 

 

Obr. č. 6 vozidlo Borgward

 

23 septembra 1951 pri Bohoslužbe  bola d.p. farárom Michalom Blažom  vykonaná vysviacka zakúpeného vozidla a požiarnej striekačky. Po slávnostnom príhovore bolo vykonané verejné cvičenie a slávnosť bola ukončená ľudovou veselicou.

V septembri roku 1952  jednali členovia výboru so zástupcom Štátnej poisťovne Bratislava  s p. Mrázkom o výstavbe vodných  stavidiel na Chvojnici. Poisťovňa na tento účel mienila poskytnúť 60 000 Kčs. Tu bol predložený návrh o možnosti využiť tieto peniaze na výstavbu požiarnej zbrojnice, na čo  bol vyslovený súhlas a poisťovňa poskytla na výstavbu 200 000 Kčs.

 

Obr.č.7 hasičská zbrojnica R-1955

 

16. septembra 1952 bola zahájená za pomoci Štátnej poisťovne výstavba tejto požiarnej zbrojnice. Ešte v ten deň za významnej pomoci občanov Radošoviec, bol na miesto navozený kameň potrebný pre stavbu základov. Výstavba hasičskej zbrojnice, bola jedna  z najvýznamnejších kapitol písaná v histórii od založenia zboru. Veď staré priestory žandárskej stanice – „vachcimri“ boli už nevyhovujúce. V máji roku 1955 bola ukončená a odovzdaná do užívania. Prvá schôdza v novej zbrojnici sa konala 4. 12. 1955. Slávnostný akt odovzdania  vtedajšom komunistickom režime sa konal proti presvedčeniu všetkých členov požiarnej ochrany a občanov bez účasti kňaza.

Generálna oprava požiarnej zbrojnice bola začatá v r. 1975 a ukončená v r. 1976  s nákladmi 50 000 Kčs. V r. 1980 bolo vy konané oplotenie zbrojnice  a vybavenie akumulačnými kachľami z dôvodu parkovania cisternového vozidla. V roku 1981 bola vykopaná studňa pri zbrojnici a zavedený vodovod do objektu zbrojnice. Ďalšia modernizácia  v roku 1985 si vyžiadal náklady 30 000 Kčs, načo prispela okresná inšpekcia PO. Ďalej  v roku 1993 bola vykonaná čiastočná prestavba obnovená fasáda zbrojnice. V roku 2011 bola vykonaná výmena strešnej krytiny.

Obr.č.8 hasičská zbrojnica R-2015

 

Naši predchodcovia už  v minulosti pamätali na budúcnosť a v murive priečelia budovy ponechali rozviazané tehly na výklenok pre umiestnenie sošky sv. Floriána, patróna hasičov. V r. 1968 pri politickom “odmäku“ vedenie  DPO Radošovce zakúpilo sadrovú sošku sv. Floriána a umiestnilo ju na priečelie budovy. Avšak po nastolení tvrdej komunistickej diktatúry soška sv. Floriána musela byť prekrytá smaltovaným znakom požiarnej  ochrany, ktorý bol odstránený v roku 1989.Oslava sv. Floriána sa konala i za čias totality, aj keď s tým boli spojené nemalé problémy

V roku 1992 sa výbor požiarnej ochrany rozhodol na priečelie budovy umiestniť novú originálnu sochu sv. Floriána. Práca bola zadaná poslucháčovi vysokej školy výtvarných umení v Bratislave p. Koštálovi Petrovi.

Obr.č.9 Sv. Florián vo výklenku zbrojnice

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obr. Č.10.  vozidlo Tatra 805 DVS 8.,na fotografi je vidieť prekrytie výklenku sv. Floriána znakom DPO

Úsilie  a činnosť Radošovských hasičov bola ocenená  získaním  putovnej zástavy  od „Okresného výboru PO“ o najlepší požiarný zbor, vtedy ešte okresu Senica v r. 1974,1978,1980,1983 a 1985. Veľmi výrečnou skutočnosťou v roku 1986 bolo udelenie čestnej zástavy od „Ustredného výboru požiarnej ochrany“. Bol to vzácny prejav uznania  a súčasne povzbudenia do ďalšej činnosti.

Ďalšou udalosťou 29.12.1958 bolo prevzatie požiarneho auta TATRA 805 DVS 8 , ktoré slúžilo do roku 1985, keď  v dobrom technickom stave bolo odovzdané ZO SZPO Dubovce. 4.6.1980 bola z okresného útvaru Senica ZO SZPO Radošovce pridelená automobilová striekačka (CAS 25) Škoda 706 RTHP, ktorá slúžila až do roku 2015. A v roku 1985 bolo hasičom pridelené dopravné vozidlo Ávia DVS – 12.

V roku 1976, pri „vtedy slávenom 50- siatom výročí založenia“ bola udelená „štandarta UV SZPO a v roku 1986 sme získali stuhu k uvedenej štandarte.

 

Obr. č. 11 udelenie štandarty r. 1976

Hasičský zbor, okrem „hasičských povinností“ má aj dlhú kultúrnu tradíciu. Od  roku 1926 až po dnes, každoročne bez prerušenia sa koná na fašiangy “Hasičský ples“. V tomto roku (2016) je to bez prerušenia už 90. ples  v poradí. Vykonávali sa i iné zábavy, ktorých zisk bol použitý na nákup tak potrebných výstrojných súčiastok. Hasičský zbor má i bohatú folklórnu  a divadelnú tradíciu. S folklórom sa dostali cez krajské prehliadky až na celoslovenský festival na Východnú.  V roku 1984 navštívila radošovských hasičov delegácia PO z Bulharska, vedená gen. Dončevom , ktorú doprevádzal predseda ÚV SZPO SSR Major Štefan. V roku 1986 a 1993 bola na návšteve delegácia z Nemecka a v r. 1990 so Švajčiarska.

Významnou etapou 26.6.1975 bolo začatie spolupráce  z hasičmi so Svatoboříc. Za Svatobořice družbu podpísali p. Hrabina, p. Nemec, a p. Marada. Za Radošovce Jozef Hílek, Anton Kudláč ml.,Anton Stehlík a Anton Kudláč st. Spolupráca, nielen na poli hasičskom a športovom, ale aj po spoločenskej  a kultúrnej stránke veľmi pekne navzájom sa rozvíja a dopĺňa a veríme že do budúcnosti naďalej pretrvá.

Obr. č. 12. Podpis dohody o spolupráci

 

 

5. Obdobie po roku 1989 po súčasnosť.

Tak ako zmenou politickej klímy ostatných aspektov života na Slovensku bolo obdobie ďalšej etapy budovania dobrovoľného hasičského zboru  v Radošovciach. Naďalej aj  v tomto období ,ako aj  v predošlom, prvotným poslaním hasiča je „Auxilium  in periculo missio nostra“  t.j. pomoc  v núdzi je naše poslanie.

 

V roku 1990 výbor podal a prijal návrh na vyhotovenie praporu. V roku 1991 bol posvätený d.p. dekanom Albertom Rehákom, krsnou mamou praporu je Valéria Vrablecová, terajšia tajomníčka organizácie. Prapor sa stal symbolom radošovských hasičov. S heslom uvedeným na prápore sa všetci členovia stotožňujú.

 

Obr. 13. Prapor DHZ Radošovce

Socha sv. Floriána, patróna hasičov , ako monument na čestnom mieste  v obci stále radošovským hasičom chýbal a preto  ako je uvedené  v zápisnici zo dňa 12.1.2007 citujem : Postaviť sochu sv. Floriána pri kostole bola odsúhlasená, postará sa o to Anton Stehlík, Anton Kudláč, Ján Blaha. Pochopiteľne bola vykonaná aj zbierka medzi hasičmi  na výstavbu sochy. Dňa 4.5. 2007, ako je uvedené  v zápisnici, na sviatok sv. Floriána sa zišla osláviť celá radošovská a hasičská rodina spolu  s pozvanými hosťami  z okrsku a družobnými hasičmi so Svatoboříc.  Za doprovodu hudby sa vybrali ku kaplnke sv. Stanislava, kde sv. omšu odslúžil vdp. farár Branislav Rýchlik, ktorí sochu sv. Floriána posvätil.                               Obr. č.14 Svätenie sochy sv. Floriána 4.5.2007

Anton Kudláč pri príhovore povedal „Zakladajúci hasiči dali postaviť pomník padlých a terajší zasa postaviť sochu sv. Floriána“. Potom predseda Jozef  Hílek prečítal modlitbu hasiča  k sv. Floriánovi. Týmto sa naplnila túžba všetkých hasičov.

Slávnostná chvíľa nastala pochopiteľne aj 3.9.2012, keď na zbrojnici bolo vtedajším ministrom vnútra JUDr. Danielom Lipšicom slávnostne odovzdané do užívania hasičske vozidlo IVECO Daily a 1.10.2015 na ihrisku  v Radošovciach boli slávnostne ministrom vnútra JUDr. Róbertom Kaliňákom odovzdávané protipovodňové vozíky pre dobrovoľné zbory obciam okresu Skalica  a Senica. Organizačne sme sa tejto náročnej úlohy zhostili si cťou, čo nakoniec ocenil jednako aj p. minister a  aj zúčastnení hostia  z DPO SR.

V roku 2014, dôstojný pán, dekan Jozef Karáč, na znak vďaky hasičom za služby, obetavú prácu a pomoc pri organizovaní cirkevných slávností  daroval sochu sv. Floriána a  19.1.2014 pri príležitosti konania výročnej členskej schôdze DHZ Radošovce bola slávnostne odovzdaná do užívania. Členovia DHZ Radošovce  s vďakou prijali dar.

V tom istom roku na druhej celoslovenskej Púťi hasičov v národnej bazilike Panny Márie v Šaštíne, bola socha sv. Floriána prinesená  a po vzhliadnutí organizátormi – Krajským výborom Trnava, jej bolo pridelené čestné miesto. Bolo cťou radošovských hasičov niesť sochu na čele  sprievodu. Veríme že    táto tradícia bude aj naďalej  pretrvávať.

Obr. 15 socha sv. Floriána na púti hasičov v Šastíne

6. Požiare a cvičenia: Za obdobie existencie ( R 1896 – 2016) radošovskí hasiči veľa krát zasahovali. V poslednom krátkom období treba spomenúť :

V lete roku 1992 účasť hasičov na hasení veľkého  požiaru   v lokalite Gbely kde na ploche viac ako 100 hektárov horel borovicový les.

Požiar v lokalite obci Bzenec (ČR)  v máji 2012. Naraz bolo nasadených až 250 hasičov, celkovo sa vystriedalo 1500 hasičov. DHZ Radošovce bola 12.6.2012 ministrom vnútra JUDr. Róbertom Kaliňákom udelená „Pamätná medaila“ za medzinárodnú výpomoc pri likvidácii lesného požiaru a štyria radošovskí hasiči Ján Kubík, Peter Lipovský, Marián Kudláč a Július Vrablec pamätnú medailu osobne prevzali.

Obr. č 16. Preberanie ocenenia za účasť pri hasení požiaru v Bzenci

Veľkou skúsenosťou bola v roku 2013  účasť radošovských hasičov na medzinárodnom taktickom cvičení na rieke Morave  – zdolávanie ekologickej havárie – únik ropy  z ropovodu Družba do rieky Moravy. Zúčastnení naši členovia vykonávali technickú a logistickú podporu. Dobre odvedená práca našich hasičov bola ocenená a od tej doby vykonávajú cvičenia spolu  s profesionálnymi hasičskými zbormi.

7. Požiarny šport: Okrem hasičských povinností hasiča, súčasťou života je aj požiarny šport, ktorý v prvom rade vychováva mladých hasičov – nástupcov. V roku 1932 sa začalo s výcvikom  a prípravou na súťaže a v roku 1933 sa zbor pravidelne zúčastňoval okresných a obvodných súťaží. Účasť na súťažiach bola intenzívna o čom svedčia za celé obdobie získané mnohé ocenenia, medaile a poháre.

Dôraz bol zvlášť kladený na prácu a výcvik  s mládežou, ktorá sa od roku 1975 zúčastňovala celoštátnej súťaže “PLAMEŇ“ a v roku 1986 sa staršie žiačky po prvý krát  v histórii zúčastnili na krajskom kole. Aj v  poslednom období mladí „Plameňáci“  sú veľmi úspešní, o čom svedčia mnohé medailové umiestnenia. Naposledy v  roku 2015 radošovské dievčatá získali zlato po štyroch kolách v minilige.

Obr. 17. Zlaté umiestnenie  dievčat R-2015

Od roku 2007 DHZ Radošovce začal poriadať súťaž  v požiarnom športe muži a ženy o „Pohár Starostu obce“. Družobní hasiči so Svatoboříc , sa viackrát umiestnili na medailových miestach.

8.Funkcionári DHZ Radošovce

Predseda             – Lipovský Lubomír                         Hospodár                  – Kudláč Marián

Veliteľ               – Ing. Stúpal Jozef                            Referent mládeže      – Kudláčová Monika

Tajomníčka         – Vrablecová Valéria                       Strojník                     – Peter lipovský; Kubík Ján,

Pokladníčka       – Kudláčová Štefánia                                                            Vrablec Július

Členovia výboru – Baláž Pavol, Balážová Mária, Baumgartner Eduard, Stehlík Anton

Revízna komisia -Daniška Martin, Kubíková Anna, Patus Imrich

 

 

 

 

 

 

Radošovce z histórie – požiare  a pohromy :

1560 – takmer celá obec vyhorela

1896 – povodeň Radošovského a Chvojnického potoka zaliala nižšie položené domy. Niekoľko hlinených domov spadlo a následkom zranení viacero občanov zomrelo. Okrem iného zničila cenné rukopisy, knihy a zbierku regionálnych archívnych dokumentov zakladateľa slovenskej históriografie F.V. Sasinka v zaplavenom dome jeho starých rodičov.

1902,1906,1908 – povodeň rozliatý Chvojnický potok zasiahol všetky obce pri Chvojnickom potoku

1928 – kuriózny bol požiar keď horelo hasičské skladište. Požiar lokalizoval miestny DHZ

1945 –  s oslobodením sú spojené štyri požiare. Zhoreli pri nich 4 stodoly.

1989 – požiar na JRD. Zhorela samohybná rezačka

29.2.1998 – požiar na hasičskej zbrojnici, vlámanie a úmyselné zapálenie cudzou osobou

7.7.1997 – povodeň, zaplavených 52 obytných domov a 55 studní

30.5.2010 – prívalová povodeň. Možno ju porovnať  s povodňou  z R 1896.

DHZ Radošovce ďakuje Obecnému úradu Radošovce za podporu a pomoc pri organizovaní osláv 120. výročia založenia DHZ a  svojím stálym sponzorom :

Kovovýroba  Radošovce  – Jozef Šimek

Reštaurácia „Na Mlyne“ – Jozef Žúrek

        Vypracoval :  Ing. Stúpal Jozef – veliteľ DHZ Radošovce

 

Doslov : Pamätnica hasičov v Radošovciach“   v krátkosti popísala  120 ročnú históriu. Naši predchodcovia, ale aj súčasníci si zaslúžia, aby bohatá a dlhá história radošovských hasičov bola, pre nasledujúce mladé  generácie podrobnejšie spracovaná a tak pre našich nasledovníkov – nositeľov hasičskej „pochodňe“ bola do budúcnosti zdokumentovaná a súčasne niesla odkaz, že na svojich predchodcov môžeme byť právom hrdí.

Predseda DHZ Radošovce : Ľubomír Lipovský

 

Použitá literatúra a spisy :

• Hasiči na Záhorí a Myjavsko-Brezovských kopaniciach 1875 – 2010;P. Brezina a kol.
• Archív DHZ Radošovce (Z-1986);

(2.1) Archív DHZ Radošovce Zápisnica č. 1. R-1927 – 1955

(2.2) Kúpnopredajná zmluva (Originál kúpnopredajnej zmluvy je uložený  v archíve DHZ Radošovce)

•  Pamätnica zemskej hasičskej jednoty na Slovensku, prvé vydanie str. 63 – 69
• Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Bratislave pobočka Skalica – č. sp. 1195, inv.č.226

(4.1) Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Bratislave pobočka Skalica – č.sp. 318, inv.č. 231

• Hasičská ročenka 2007 str.45

 

 

 

 

 

 

 

 

 

120 výročie založenia DHZ Radošovce

 

 

P a m ä t n i c a     h a s i č o v    

v   R a d o š o v c i a c h

Predslov : Vzhľadom k histórii hasičstva na Slovenku, alebo ešte presnejšie povedané  k histórii siahajúcej do Rakúsko-Uhorskej monarchie, tradícia založenia dobrovoľného hasičského zboru v Radošovciach bola v porovnaní  s historickým datovaním vzniku mnohých iných hasičských zborov nielen na Slovensku ale aj  v regióne Záhorie o 20 – 30 rokov mladšia. To je určite na zamyslenie a preto bolo potrebné  znova otvoriť archívne spisy a iné historické záznamy a dôkladne nazrieť hlbšie do minulosti. Doteraz a to  nesprávne datovaný vznik dobrovoľných hasičov v Radošovciach sa uvádzal od roku 1926.

Aj z ústneho podania žijúcich, alebo nedávno zosnulých hasičov – „pamätníkov“  sa tradovalo a ústne odovzdávalo z generácie na generáciu, že založenie zboru má ďaleko hlbšie korene. Myslím ,že naši predkovia hasiči, ale aj všetci súčasníci si zaslúžia, aby sme sa do histórie zahĺbili a pravdivo sa dopátrali  po skutočnom zrode dobrovoľného hasičstva  v Radošovciach  a touto publikáciou si pripomenuli všetkých tých, aj keď nie je možné všetkých menovite, ktorí stáli pri zrode založenia a tých, ktorí po celé generácie až po dnešok niesli pochodeň žijúceho hasičstva.

 

H i s t ó r i a    h a s i č o v    

1. Úvod

Dobrovoľnícke aktivity majú na Slovensku hlboké, hoci vtedajšími politickými a spoločenskými systémami narušené tradície. Ich formy, funkcie a vzťahy k štátu a občianskej spoločnosti sa v priebehu storočí menili.

Medzi spolky s najpočetnejším členstvom patrili  hasičské spolky. Ich tradícia siaha do obdobia stredoveku, keď sa v mestách zriaďovali mestské požiarne zbory.

Neorganizovaná hasičská činnosť dostala novú podobu v 16. storočí a zmenila sa na cechovú organizovanú hasičskú činnosť. Cechy boli zrušené v r. 1872 a štafetu hasenia  po takmer 300 rokoch od cechov, prevzalo dobrovoľné hasičstvo. Najstaršie známe dobrovoľné hasičstvo je z Prešova z roku 1847, prvý dobrovoľný z Trnavy a Bratislavy z roku 1868

Dejiny potvrdzujú, že dobrovoľní hasiči  sa stali významnou silou, ktorá pozitívne ovplyvnila a podporila všetky pozitívne procesy v dianí slovenského národa.

2. Organizovanie dobrovoľného hasičstva v Radošovciach –roky 1880 – 1896

2.1.Zakladanie dobrovoľných hasičských zborov v Uhorsku sa od roku  1875 riadilo nariadením uhorského ministerstva vnútra. 12.augusta 1888 vydalo ministerstvo vnútra dôležité nariadenia, ktorým sa upravovalo organizovanie a budovanie hasičstva v Uhorsku. Nariadenie rozlišovalo hasičstvo na platené, dobrovoľné a všeobecné-povinné. (5)

Zakladanie spolkov a vrátane hasičského sa konalo aj v Radošovciach.  V historických zápisoch (1) sa uvádza že v roku 1880 – 1881 notár a obecná rada riešila ustanovenia povinného hasičského spolku. V roku 1891 spolu vymenovali roľníkov a remeselníkov tohto spolku. Tak ako všetky povinné spolky  v regióne nemal dlhú životnosť a po niekoľkých mesiacoch zanikol. Mal  k dispozícii ručnú striekačku a pridelené priestory v budove strážnice maďarských žandárov. Toto je zatiaľ najstarší  záznam, ktorý sa dochoval  v archívoch a kronikách o hasičskom spolku  v Radošovciach.

Z roku 1889 sú  uchované Požiarno –policajné stanovy pre obec Radošovce, napísané v maďarčine  (4), ktoré sú uložené v Štátnom archíve Bratislava pobočka Skalica. O 5 rokov neskôr t.j.  v r. 1894 boli vypracované samostatné „Stanovy“ DHZ Radošovce, taktiež pochopiteľne  v maďarskom jazyku.(4.1) Kópie obidvoch dokumentov sú uložené  u DHZ Radošovce.

2.2 Obnovenie dobrovoľného spolku nastalo v  roku 1896. Založenie spolku iniciovali richtár Štefan Sloboda a podrichtár Imrich Sloboda. Prvý zo zakladateľov sa stal predsedom a hlavným veliteľom a Imrich Sloboda veliteľom. Spolok zastihla po voľbách 1906 násilná maďarizácia  a začal  z pochopiteľných dôvodov stagnovať až r.1914, jednako ako mnoho iných na „Záhorí“ ako aj  v ostatných regiónoch Slovenska zanikol.(1)

Aj napriek spoločenskej  a politickej situácii, ktorá na Slovensku panovala, nemohla  preživších členov, pamätníkov  a ich mladších nasledovníkov zaniknutého spolku hasičov túžbu spolok oživiť. Situácia sa zmenila až po 1. svetovej vojne

3. Zmena politickej situácie, roky 1918 – 1945

Po vzniku Československej republiky v roku 1918, bol v Prahe  v roku 1919 založený Zväz dobrovoľného hasičstva Československa. K novému rozvoju hasičstva, sa mohlo hasičstvo na Slovensku prihlásiť iba symbolicky, pretože nemalo ešte žiadnu celoslovenskú organizáciu. V dňoch 5-7 augusta 1922  v meste Trenčín sa zišli stovky delegátov zjazdu Zväzu československého hasičstva a zástupcov hasičských zborov z miest a obcí celého Slovenska. Založenie Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku /ZHJ/ bola hlavným výsledkom ich rokovaní, ktorá na území Slovenska zastrešovala dobrovoľné hasičské zbory.

Stala sa prvou a jedinou celoslovenskou ustanovizňou dobrovoľného hasičstva až do roku 1951, keď  v politickom vývoji po februári 1948 sa  z nepolitickej a  humanitárnej  ustanovizne sa transformovala na spoločenskú organizáciu národného frontu.

Zemská hasičská jednota združovala roku 1939 až 3 221 dobrovoľných hasičských zborov s 65 471 členmi. Po jej vytvorení, začali sa postupne ako riadiace články vytvárať okresné hasičské jednoty. Tak vznikla i Okresná hasičská jednota č. 30 so sídlom  v Holíči.(2)

Profesionálne zbory boli vo vtedajších časoch zriedkavé (len v niektorých veľkých mestách), najčastejšie boli dobrovoľné a obecné resp. mestské jednotky.

Okresné jednoty začali vykonávať náborové akcie v obciach svojho obvodu. Je prirodzené, že i na Radošovce, ako stredisko chvojnickej doliny sa sústredil záujem. Predpokladalo sa a  celkom správne, že i v ďalších dedinách radošovského notariátu potom vzniknú miestne organizácie.

V 2.polovici roka 1926 bol vykonaný nábor a prihlásilo sa 20 občanov Radošoviec , budúcich

(znovu) – zakladajúcich členov   

Zakladajúci členovia DHZ Radošovce r.1926

 

1 rada: V. Tokoš, K. Konečný, J Flajžík, P. Kudláč,       J. Huťťa

 

2 rada: Š. Konečný,F. Zaňát,B. Kudláč,J. Dulík, Š Papp, J. Šebesta, K. Madák

 

3.rada:  J. Mikuš, V. Madák, Písek, Bartek, M. Mikuš,  M. Mikula, S. Štepanovký

 

 

Obr. 1. Zakladajúci členovia DHZ Radošovce r.1926

Dňa 2. Januára 1927 bolo ustanovujúce valné zhromaždenie, ktorému presedal vtedajší starosta obce Vincent Banďula, za prítomnosti lekárnika Ottu Graubnera, tajomníka okresnej hasičskej jednoty a Ignáca Veselského, okresného dozorcu. Po vyslovení súhlasu s ustanovením zboru a po schválení stanov a domáceho poriadku zhromaždenie zvolilo výbor :

 

Veliteľ      –                 Martin Mikuš                         Hospodár       –           Stanislav Štepanovský

Námestník veliteľa-    Vendelín Madák                    Strojník          –           Ján Mikuš

Tajomník   –                Rudolf Bartek                        Hlavný trubač-           Ján Flajžík

Pokladník  –                Kornel Grešša

 

Ako  je  v prvých zápisniciach uvedené (2.1), tak začiatky boli pomerne zložité, chýbala riadna, výstroj a výzbroj. Výbor objednal ušitie dvadsiatich modrých blúz u krajčíra Marka z Holíča. Peniaze uhradili z fašiangových zábav, ktoré sa konali 20.1.1927 a 8.2.1928. Pre účely a potreby pre vykonávanie hasičskej činnosti do užívania im bola obcou opätovne pridelená budova, ktorá predtým slúžila ako strážnica maďarským žandárom. (pozn. budova stála vedľa „Katolíckeho domu“)

V tom čase mali ešte  k dispozícii ručnú striekačku, ktorú zakúpil obecný výbor  v Radošovciach ešte v roku 1896 za richtára Štefana Slobodu. A slúžila do roku 1950 a dodnes je udržiavaná vo funkčnom stave.

 

Z dochovaných zápisníc a správ  a archívov nie je zrejmé čo sa stalo s požiarnou striekačkou, ktorá bola  daná  k dispozícii hasičskému spolku      v rokoch 1880 – 1881. (odst.2.1)

 

 

 

Obr. č.2.  Ručná striekačka DHZ Radošovce

Technický stav  výzbroja a výstroja hasičstva po vzniku Československej republiky bol neradostný a to samozrejme sa dotýkalo aj  Radošovskych hasičov. Na ich rozvoj v každom ohľade nepriaznivo vyplývali udalosti prvej svetovej vojny. Na Slovensku bola  v prvých rokoch po vojne priam katastrofálna situácia. Skoro všade sa používali iba ručné striekačky priveľmi zastarané.

Hneď po vzniku Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku sa pristúpilo k vytváraniu rôznych komisií. Medzi nimi nechýbala technická komisia. Vznikol problém pri používaní najrôznejších druhov a typov hadíc a spojok. K jednotnej normalizácii spojok sa u nás pristúpilo v tridsiatich rokoch a pokračovalo sa až do začiatku štyridsiatych rokov. (3)

Napriek zložitej situácii v tridsiatych rokoch radošovskí hasiči nepodľahli bezradnosti, práve naopak to ich podnietilo, vyburcovalo a prácu a činnosť  rozbehli naplno. Členovia zboru účinne zasahovali pri požiaroch  v obci, ako aj v okolí.

 

Výrazný pokrok nastal v školení odborných technických kádrov v hasičstve od začiatku tridsiatich rokov, keď sa začalo vyučovanie na martinskej hasičskej škole. V začiatkoch ju absolvovali Kudláč Anton, Stehlík Anton, Baláž Pavol, Pekar Jozef a Kubík Anton.

 

Obr. č.3 kurz veliteľov 1976

Bol vypracovaný predpis pre hasičské zbory, kde obsahom bolo postup a praktický výcvik s hasičskou technikou.(3) Súčasťou práce  a činnosti boli pochopiteľne aj školenia a výcviky podľa vypracovaných stanov. Taktiež sa zúčastňovali na spoločenských, kultúrnych a cirkevných podujatiach a požiarnych slávnostiach ktoré sa konali v obci.

Jeseň  v roku 1934 bola pre členov Dobrovoľného hasičského zboru  v Radošovciach smutná. Navždy odišiel  z radov radošovského hasičského zboru veliteľ a zakladateľ  (obnoviteľ) Martin Mikuš. Za veľkej účasti členov okolitých hasičských jednôt, sa so zosnulým rozlúčil okresný veliteľ František Baránek

Na valnom zhromaždení, ktoré sa konalo 6. februára 1935 za prítomnosti všetkých členov zboru a  richtára Pavla Šebestu sa konala voĺba veliteľa zboru. Za veliteľa bol zvolený Vendelín Madák, ktorý túto funkciu zastával až do roku 1941. Za miestoveliteľa bol zvolený Stanislav Štepanovský.

Obr. č.4. Martin Mikuš – veliteľ DHZ Radošovce

 

 

Zloženie výboru po voľbách 6.2.1935

Veliteľ      –                 Vendelín Madák                    Hospodár       –           Vendelín Tokoš

Námestník veliteľa-    Stanislav Štepanovský           Strojník          –           Ján Mikuš

Jednateľ   –                 Kornel Greš                            Trubač             –           Ján Flajžík ml., Ján Flajžík st.

Pokladník  –                Matúš Mikula                         Revízori účtov-           Ignác Šebesta a Klement Konečný

 

Aktivita hasičov nepoľavovala, ako po stránke hasičskej, tak i po stránke spoločenskej  a kultúrnej. Vykonávali, ako je  v „Zápisniciach“ uvedené cvičenia, zúčastňovali sa na likvidácii požiarov v Radošovciach a okolitých dedinách. Usporadúvali spoločenské podujatia, hodové a fašiangové zábavy,  zo zisku ktorých si uhrádzali nákup, tak potrebného  hasičského výstroja a výzbroja. Takisto vykonávali nočné hliadky, obzvlášť v žatevnom období.

Nakoľko pri záchranných prácach – požiaroch  a iných pohromách, bolo potrebné ošetrovať aj zranené osoby, boli červeným krížom vyškolený hasiči  Samaritáni. Dňa 25.1.1936   na schôdzi boli uvítaní prvý samaritáni, brat R. Stehlík a Štefan Papp, neskôr 21.2.1939 na schôdzi boli uvítaní samaritáni, brat Alois Kudláč a sestra Emerencia Sobolčíková.

Obr. č. 5 hasiči Samaritáni

V roku 1936  hasiči iniciovali zbierku a postavenie pomníka padlým. Sami medzi sebou vykonali zbierku ako prví. Vysviacka pomníka sa konala v roku 1939. Po skončení II. svet. vojny 10.8.1949 na návrh výboru a členov radošovských hasičov bol pomník na vlastné náklady opravený.

3.1. Obdobie počas II. svetovej vojny – ovplyvnilo pochopiteľne aj prácu a činnosť hasičov. 29.3. 1941 bol zvolený za veliteľa Ján Mikuš. Od roku 1926 zastával 15 rokov funkciu strojníka a počas štyridsať ročnej aktívnej činnosti bol členom okresného výboru PO.

V tomto období tragicky zahynuli dvaja hasiči. V zápisnici zo dňa 30.4.1945 je uvedené : Hrozné vojnové udalosti v našej obci. Dňa 9 apríla 1945 okolo 9- tej hodiny rannej bola ostreľovaná naša obec. Väčšina obyvateľov bola ukrytá  vo vinohradoch, ale zopár ich ostalo  aj ukrytých v obci, medzi nimi aj brat pokladník Matúš Mikula a brat Štefan Sasinek, ktorí boli zasiahnutý delostreleckými granátmi od postupujúcej červenej armády.   Aj počas II. svetovej vojny hasiči zasahovali pri požiaroch  v Radošovciach a  v okolitých obciach.

4. Obdobie po skončení II. Svetovej vojny (1945 – 1989) – bolo pochopiteĺne poznačené nastoleným komunistickým režimom, čo sa najviac dotýkalo spoločenského života, na druhej strane začala sa písať ďalšia história činnosti zboru . Odhodlanosť ďalej budovať a zveľaďovať hasičský zbor neutíchal.

V roku 1946 bol po podaný návrh na zakúpenie motorovej striekačky PS-8. V marci roku 1950 bola daná objednávka na „Okresný výbor“  a zakúpená bola MNV Radošovce za predsedu Klementa Hojsíka. Dňa 21.11.1950 bola slávnostne prevzatá na železničnej stanici  v Holíči veliteľom Jánom Mikúšom, miestoveliteľom  Stanislavom Štepanovským a strojníkom Elemírom Kudláčom.

 

V tom istom roku bola podaná žiadosť na zakúpenie vozidla  a 20. januára 1951 bola podpísaná kúpnopredajná zmluva s Ignácom Mastihubom z Viesky na odkúpenie vozidla  Borgward, rok výroby 1941 za 38 500 Kčs. (2.2)

 

 

 

Obr. č. 6 vozidlo Borgward

 

23 septembra 1951 pri Bohoslužbe  bola d.p. farárom Michalom Blažom  vykonaná vysviacka zakúpeného vozidla a požiarnej striekačky. Po slávnostnom príhovore bolo vykonané verejné cvičenie a slávnosť bola ukončená ľudovou veselicou.

V septembri roku 1952  jednali členovia výboru so zástupcom Štátnej poisťovne Bratislava  s p. Mrázkom o výstavbe vodných  stavidiel na Chvojnici. Poisťovňa na tento účel mienila poskytnúť 60 000 Kčs. Tu bol predložený návrh o možnosti využiť tieto peniaze na výstavbu požiarnej zbrojnice, na čo  bol vyslovený súhlas a poisťovňa poskytla na výstavbu 200 000 Kčs.

 

Obr.č.7 hasičská zbrojnica R-1955

 

16. septembra 1952 bola zahájená za pomoci Štátnej poisťovne výstavba tejto požiarnej zbrojnice. Ešte v ten deň za významnej pomoci občanov Radošoviec, bol na miesto navozený kameň potrebný pre stavbu základov. Výstavba hasičskej zbrojnice, bola jedna  z najvýznamnejších kapitol písaná v histórii od založenia zboru. Veď staré priestory žandárskej stanice – „vachcimri“ boli už nevyhovujúce. V máji roku 1955 bola ukončená a odovzdaná do užívania. Prvá schôdza v novej zbrojnici sa konala 4. 12. 1955. Slávnostný akt odovzdania  vtedajšom komunistickom režime sa konal proti presvedčeniu všetkých členov požiarnej ochrany a občanov bez účasti kňaza.

Generálna oprava požiarnej zbrojnice bola začatá v r. 1975 a ukončená v r. 1976  s nákladmi 50 000 Kčs. V r. 1980 bolo vy konané oplotenie zbrojnice  a vybavenie akumulačnými kachľami z dôvodu parkovania cisternového vozidla. V roku 1981 bola vykopaná studňa pri zbrojnici a zavedený vodovod do objektu zbrojnice. Ďalšia modernizácia  v roku 1985 si vyžiadal náklady 30 000 Kčs, načo prispela okresná inšpekcia PO. Ďalej  v roku 1993 bola vykonaná čiastočná prestavba obnovená fasáda zbrojnice. V roku 2011 bola vykonaná výmena strešnej krytiny.

Obr.č.8 hasičská zbrojnica R-2015

 

Naši predchodcovia už  v minulosti pamätali na budúcnosť a v murive priečelia budovy ponechali rozviazané tehly na výklenok pre umiestnenie sošky sv. Floriána, patróna hasičov. V r. 1968 pri politickom “odmäku“ vedenie  DPO Radošovce zakúpilo sadrovú sošku sv. Floriána a umiestnilo ju na priečelie budovy. Avšak po nastolení tvrdej komunistickej diktatúry soška sv. Floriána musela byť prekrytá smaltovaným znakom požiarnej  ochrany, ktorý bol odstránený v roku 1989.Oslava sv. Floriána sa konala i za čias totality, aj keď s tým boli spojené nemalé problémy

V roku 1992 sa výbor požiarnej ochrany rozhodol na priečelie budovy umiestniť novú originálnu sochu sv. Floriána. Práca bola zadaná poslucháčovi vysokej školy výtvarných umení v Bratislave p. Koštálovi Petrovi.

Obr.č.9 Sv. Florián vo výklenku zbrojnice

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obr. Č.10.  vozidlo Tatra 805 DVS 8.,na fotografi je vidieť prekrytie výklenku sv. Floriána znakom DPO

Úsilie  a činnosť Radošovských hasičov bola ocenená  získaním  putovnej zástavy  od „Okresného výboru PO“ o najlepší požiarný zbor, vtedy ešte okresu Senica v r. 1974,1978,1980,1983 a 1985. Veľmi výrečnou skutočnosťou v roku 1986 bolo udelenie čestnej zástavy od „Ustredného výboru požiarnej ochrany“. Bol to vzácny prejav uznania  a súčasne povzbudenia do ďalšej činnosti.

Ďalšou udalosťou 29.12.1958 bolo prevzatie požiarneho auta TATRA 805 DVS 8 , ktoré slúžilo do roku 1985, keď  v dobrom technickom stave bolo odovzdané ZO SZPO Dubovce. 4.6.1980 bola z okresného útvaru Senica ZO SZPO Radošovce pridelená automobilová striekačka (CAS 25) Škoda 706 RTHP, ktorá slúžila až do roku 2015. A v roku 1985 bolo hasičom pridelené dopravné vozidlo Ávia DVS – 12.

V roku 1976, pri „vtedy slávenom 50- siatom výročí založenia“ bola udelená „štandarta UV SZPO a v roku 1986 sme získali stuhu k uvedenej štandarte.

 

Obr. č. 11 udelenie štandarty r. 1976

Hasičský zbor, okrem „hasičských povinností“ má aj dlhú kultúrnu tradíciu. Od  roku 1926 až po dnes, každoročne bez prerušenia sa koná na fašiangy “Hasičský ples“. V tomto roku (2016) je to bez prerušenia už 90. ples  v poradí. Vykonávali sa i iné zábavy, ktorých zisk bol použitý na nákup tak potrebných výstrojných súčiastok. Hasičský zbor má i bohatú folklórnu  a divadelnú tradíciu. S folklórom sa dostali cez krajské prehliadky až na celoslovenský festival na Východnú.  V roku 1984 navštívila radošovských hasičov delegácia PO z Bulharska, vedená gen. Dončevom , ktorú doprevádzal predseda ÚV SZPO SSR Major Štefan. V roku 1986 a 1993 bola na návšteve delegácia z Nemecka a v r. 1990 so Švajčiarska.

Významnou etapou 26.6.1975 bolo začatie spolupráce  z hasičmi so Svatoboříc. Za Svatobořice družbu podpísali p. Hrabina, p. Nemec, a p. Marada. Za Radošovce Jozef Hílek, Anton Kudláč ml.,Anton Stehlík a Anton Kudláč st. Spolupráca, nielen na poli hasičskom a športovom, ale aj po spoločenskej  a kultúrnej stránke veľmi pekne navzájom sa rozvíja a dopĺňa a veríme že do budúcnosti naďalej pretrvá.

Obr. č. 12. Podpis dohody o spolupráci

 

 

5. Obdobie po roku 1989 po súčasnosť.

Tak ako zmenou politickej klímy ostatných aspektov života na Slovensku bolo obdobie ďalšej etapy budovania dobrovoľného hasičského zboru  v Radošovciach. Naďalej aj  v tomto období ,ako aj  v predošlom, prvotným poslaním hasiča je „Auxilium  in periculo missio nostra“  t.j. pomoc  v núdzi je naše poslanie.

 

V roku 1990 výbor podal a prijal návrh na vyhotovenie praporu. V roku 1991 bol posvätený d.p. dekanom Albertom Rehákom, krsnou mamou praporu je Valéria Vrablecová, terajšia tajomníčka organizácie. Prapor sa stal symbolom radošovských hasičov. S heslom uvedeným na prápore sa všetci členovia stotožňujú.

 

Obr. 13. Prapor DHZ Radošovce

Socha sv. Floriána, patróna hasičov , ako monument na čestnom mieste  v obci stále radošovským hasičom chýbal a preto  ako je uvedené  v zápisnici zo dňa 12.1.2007 citujem : Postaviť sochu sv. Floriána pri kostole bola odsúhlasená, postará sa o to Anton Stehlík, Anton Kudláč, Ján Blaha. Pochopiteľne bola vykonaná aj zbierka medzi hasičmi  na výstavbu sochy. Dňa 4.5. 2007, ako je uvedené  v zápisnici, na sviatok sv. Floriána sa zišla osláviť celá radošovská a hasičská rodina spolu  s pozvanými hosťami  z okrsku a družobnými hasičmi so Svatoboříc.  Za doprovodu hudby sa vybrali ku kaplnke sv. Stanislava, kde sv. omšu odslúžil vdp. farár Branislav Rýchlik, ktorí sochu sv. Floriána posvätil.                               Obr. č.14 Svätenie sochy sv. Floriána 4.5.2007

Anton Kudláč pri príhovore povedal „Zakladajúci hasiči dali postaviť pomník padlých a terajší zasa postaviť sochu sv. Floriána“. Potom predseda Jozef  Hílek prečítal modlitbu hasiča  k sv. Floriánovi. Týmto sa naplnila túžba všetkých hasičov.

Slávnostná chvíľa nastala pochopiteľne aj 3.9.2012, keď na zbrojnici bolo vtedajším ministrom vnútra JUDr. Danielom Lipšicom slávnostne odovzdané do užívania hasičske vozidlo IVECO Daily a 1.10.2015 na ihrisku  v Radošovciach boli slávnostne ministrom vnútra JUDr. Róbertom Kaliňákom odovzdávané protipovodňové vozíky pre dobrovoľné zbory obciam okresu Skalica  a Senica. Organizačne sme sa tejto náročnej úlohy zhostili si cťou, čo nakoniec ocenil jednako aj p. minister a  aj zúčastnení hostia  z DPO SR.

V roku 2014, dôstojný pán, dekan Jozef Karáč, na znak vďaky hasičom za služby, obetavú prácu a pomoc pri organizovaní cirkevných slávností  daroval sochu sv. Floriána a  19.1.2014 pri príležitosti konania výročnej členskej schôdze DHZ Radošovce bola slávnostne odovzdaná do užívania. Členovia DHZ Radošovce  s vďakou prijali dar.

V tom istom roku na druhej celoslovenskej Púťi hasičov v národnej bazilike Panny Márie v Šaštíne, bola socha sv. Floriána prinesená  a po vzhliadnutí organizátormi – Krajským výborom Trnava, jej bolo pridelené čestné miesto. Bolo cťou radošovských hasičov niesť sochu na čele  sprievodu. Veríme že    táto tradícia bude aj naďalej  pretrvávať.

Obr. 15 socha sv. Floriána na púti hasičov v Šastíne

6. Požiare a cvičenia: Za obdobie existencie ( R 1896 – 2016) radošovskí hasiči veľa krát zasahovali. V poslednom krátkom období treba spomenúť :

V lete roku 1992 účasť hasičov na hasení veľkého  požiaru   v lokalite Gbely kde na ploche viac ako 100 hektárov horel borovicový les.

Požiar v lokalite obci Bzenec (ČR)  v máji 2012. Naraz bolo nasadených až 250 hasičov, celkovo sa vystriedalo 1500 hasičov. DHZ Radošovce bola 12.6.2012 ministrom vnútra JUDr. Róbertom Kaliňákom udelená „Pamätná medaila“ za medzinárodnú výpomoc pri likvidácii lesného požiaru a štyria radošovskí hasiči Ján Kubík, Peter Lipovský, Marián Kudláč a Július Vrablec pamätnú medailu osobne prevzali.

Obr. č 16. Preberanie ocenenia za účasť pri hasení požiaru v Bzenci

Veľkou skúsenosťou bola v roku 2013  účasť radošovských hasičov na medzinárodnom taktickom cvičení na rieke Morave  – zdolávanie ekologickej havárie – únik ropy  z ropovodu Družba do rieky Moravy. Zúčastnení naši členovia vykonávali technickú a logistickú podporu. Dobre odvedená práca našich hasičov bola ocenená a od tej doby vykonávajú cvičenia spolu  s profesionálnymi hasičskými zbormi.

7. Požiarny šport: Okrem hasičských povinností hasiča, súčasťou života je aj požiarny šport, ktorý v prvom rade vychováva mladých hasičov – nástupcov. V roku 1932 sa začalo s výcvikom  a prípravou na súťaže a v roku 1933 sa zbor pravidelne zúčastňoval okresných a obvodných súťaží. Účasť na súťažiach bola intenzívna o čom svedčia za celé obdobie získané mnohé ocenenia, medaile a poháre.

Dôraz bol zvlášť kladený na prácu a výcvik  s mládežou, ktorá sa od roku 1975 zúčastňovala celoštátnej súťaže “PLAMEŇ“ a v roku 1986 sa staršie žiačky po prvý krát  v histórii zúčastnili na krajskom kole. Aj v  poslednom období mladí „Plameňáci“  sú veľmi úspešní, o čom svedčia mnohé medailové umiestnenia. Naposledy v  roku 2015 radošovské dievčatá získali zlato po štyroch kolách v minilige.

Obr. 17. Zlaté umiestnenie  dievčat R-2015

Od roku 2007 DHZ Radošovce začal poriadať súťaž  v požiarnom športe muži a ženy o „Pohár Starostu obce“. Družobní hasiči so Svatoboříc , sa viackrát umiestnili na medailových miestach.

8.Funkcionári DHZ Radošovce

Predseda             – Lipovský Lubomír                         Hospodár                  – Kudláč Marián

Veliteľ               – Ing. Stúpal Jozef                            Referent mládeže      – Kudláčová Monika

Tajomníčka         – Vrablecová Valéria                       Strojník                     – Peter lipovský; Kubík Ján,

Pokladníčka       – Kudláčová Štefánia                                                            Vrablec Július

Členovia výboru – Baláž Pavol, Balážová Mária, Baumgartner Eduard, Stehlík Anton

Revízna komisia -Daniška Martin, Kubíková Anna, Patus Imrich

 

 

 

 

 

 

Radošovce z histórie – požiare  a pohromy :

1560 – takmer celá obec vyhorela

1896 – povodeň Radošovského a Chvojnického potoka zaliala nižšie položené domy. Niekoľko hlinených domov spadlo a následkom zranení viacero občanov zomrelo. Okrem iného zničila cenné rukopisy, knihy a zbierku regionálnych archívnych dokumentov zakladateľa slovenskej históriografie F.V. Sasinka v zaplavenom dome jeho starých rodičov.

1902,1906,1908 – povodeň rozliatý Chvojnický potok zasiahol všetky obce pri Chvojnickom potoku

1928 – kuriózny bol požiar keď horelo hasičské skladište. Požiar lokalizoval miestny DHZ

1945 –  s oslobodením sú spojené štyri požiare. Zhoreli pri nich 4 stodoly.

1989 – požiar na JRD. Zhorela samohybná rezačka

29.2.1998 – požiar na hasičskej zbrojnici, vlámanie a úmyselné zapálenie cudzou osobou

7.7.1997 – povodeň, zaplavených 52 obytných domov a 55 studní

30.5.2010 – prívalová povodeň. Možno ju porovnať  s povodňou  z R 1896.

DHZ Radošovce ďakuje Obecnému úradu Radošovce za podporu a pomoc pri organizovaní osláv 120. výročia založenia DHZ a  svojím stálym sponzorom :

Kovovýroba  Radošovce  – Jozef Šimek

Reštaurácia „Na Mlyne“ – Jozef Žúrek

        Vypracoval :  Ing. Stúpal Jozef – veliteľ DHZ Radošovce

 

Doslov : Pamätnica hasičov v Radošovciach“   v krátkosti popísala  120 ročnú históriu. Naši predchodcovia, ale aj súčasníci si zaslúžia, aby bohatá a dlhá história radošovských hasičov bola, pre nasledujúce mladé  generácie podrobnejšie spracovaná a tak pre našich nasledovníkov – nositeľov hasičskej „pochodňe“ bola do budúcnosti zdokumentovaná a súčasne niesla odkaz, že na svojich predchodcov môžeme byť právom hrdí.

Predseda DHZ Radošovce : Ľubomír Lipovský

 

Použitá literatúra a spisy :

• Hasiči na Záhorí a Myjavsko-Brezovských kopaniciach 1875 – 2010;P. Brezina a kol.
• Archív DHZ Radošovce (Z-1986);

(2.1) Archív DHZ Radošovce Zápisnica č. 1. R-1927 – 1955

(2.2) Kúpnopredajná zmluva (Originál kúpnopredajnej zmluvy je uložený  v archíve DHZ Radošovce)

•  Pamätnica zemskej hasičskej jednoty na Slovensku, prvé vydanie str. 63 – 69
• Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Bratislave pobočka Skalica – č. sp. 1195, inv.č.226

(4.1) Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Bratislave pobočka Skalica – č.sp. 318, inv.č. 231

• Hasičská ročenka 2007 str.45